Krypto06: Prečo Monero nie je tak populárne ako Bitcoin
Technológia, ktorá skrýva všetko
Monero je od základu navrhnuté tak, aby boli všetky transakcie anonymné. Kým pri Bitcoine je blockchain verejný a každú transakciu je možné spätne dohľadať, Monero používa kombináciu technológií ako ringové podpisy, stealth adresy a Ring Confidential Transactions (RingCT). Ringové podpisy miešajú skutočný výstup transakcie s viacerými náhodnými „návnadami“, takže nie je možné určiť, ktorý vstup je pravý. Stealth adresy generujú pre každú platbu jednorazovú adresu, ktorú nemožno verejne spojiť s príjemcom. RingCT navyše skrýva aj samotnú sumu transakcie. Výsledkom je, že nie je viditeľný odosielateľ, príjemca ani výška prevodu.
Sieť funguje na Proof-of-Work s algoritmom RandomX, ktorý je optimalizovaný pre CPU a má obmedziť dominanciu špecializovaných ASIC zariadení. Monero má aj adaptívnu veľkosť blokov, čo umožňuje flexibilnejšie reagovať na dopyt po priestore v blockchaine. Technologicky ide o veľmi robustný systém zameraný na plnú zameniteľnosť (fungibility) mincí.
Regulácie: hlavný dôvod slabšej adopcie
Kľúčový problém Monera nie je technický, ale regulačný.
V rokoch 2024–2025 množstvo veľkých centralizovaných búrz odstránilo alebo obmedzilo obchodovanie s XMR. Medzi nimi boli napríklad Binance, Kraken, OKX, Huobi či Bitstamp. Dôvodom boli regulačné požiadavky súvisiace s AML (boj proti praniu špinavých peňazí) a CFT (boj proti financovaniu terorizmu).
Problém je jednoduchý: ak transakcie nie je možné sledovať, burzy nedokážu splniť nové regulačné štandardy. V Európe vstúpila do platnosti regulácia MiCA, ktorá sprísňuje dohľad nad kryptomenovými službami. Privacy coiny sa tým dostali pod silný tlak.
Výsledok:
- výrazne nižšia likvidita,
- menej obchodných párov,
- komplikovanejší prístup pre nových investorov,
- pokles viditeľnosti v mainstreamových štatistikách.
Bitcoin je zalistovaný prakticky všade. Monero sa postupne presúva na menšie burzy, P2P trhy alebo decentralizované platformy. To prirodzene obmedzuje jeho rast medzi bežnými používateľmi.
51 % incident a bezpečnostné otázniky
V roku 2025 sa objavila ďalšia udalosť, ktorá poškodila dôveru časti trhu. Ťažobný pool napojený na projekt Qubic dočasne získal nadpolovičný podiel hash rate siete Monero. Následne došlo k reorganizácii niekoľkých blokov (tzv. chain reorg).
Nešlo o klasickú krádež prostriedkov, no situácia ukázala teoretickú zraniteľnosť menších Proof-of-Work sietí pri koncentrácii ťažobnej sily. Niektoré burzy reagovali dočasným pozastavením vkladov XMR.
Aj keď komunita tvrdí, že sieť nebola „zlomená“, pre inštitúcie a regulované subjekty ide o ďalší rizikový faktor.
Monero žije, ale v užšej komunite
Napriek delistingom Monero nezmizlo. On-chain aktivita zostáva stabilná a v určitých segmentoch trhu je dokonca preferovanou voľbou práve kvôli anonymite.
Problém je, že tento typ využitia neprispieva k masovej adopcii. Bitcoin je vnímaný ako digitálne zlato a investičné aktívum. Monero je vnímané ako nástroj súkromných transakcií. To je zásadný rozdiel v naratíve.
Zhrnutie
- Monero je technologicky pokročilejšie v oblasti ochrany súkromia než Bitcoin.
- Regulácie a AML požiadavky viedli k jeho masívnemu delistovaniu z veľkých búrz.
- Incident s nadpolovičnou kontrolou hash rate vyvolal otázky o bezpečnosti.
- Sieť zostáva aktívna, no funguje skôr v špecifickej nika než v mainstreamovom investičnom priestore.
Monero tak zostáva silným projektom z pohľadu technológie, ale jeho anonymita je dôvodom, prečo nikdy nezískalo takú globálnu akceptáciu ako Bitcoin.
